Pred 140 rokmi sa narodil skladateľ a znalec folklóru Béla Bartók

Jeho snom bolo položiť základy maďarskej národnej hudby a naozaj sa zaradil medzi najvýznamnejšie skladateľské osobnosti svojej vlasti. Zároveň podobne ako Leoš Janáček či Eugen Suchoň patrí k skladateľom, ktorí folklórne prvky výrazne uplatnili vo svojej tvorbe. Vo štvrtok 25. marca uplynie 140 rokov od Bartókovho narodenia.

Béla Bartók sa narodil 25. marca 1881 v mestečku Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnes Sannicolau Mare v rumunskom Sedmohradsku). V Bratislave, kam sa jeho ovdovená matka presťahovala s deťmi, hudobne nadaný mládenec študoval na gymnáziu a učil sa u maďarského skladateľa Lászlóa Erkela. Už ako osemročný začal komponovať. V Bratislave tiež absolvoval svoj prvý koncert pred verejnosťou – mal vtedy 11 rokov a zahral na ňom aj svoju vlastnú skladbu.

Neskôr študoval na hudobnej akadémii v Budapešti. Keď mal 20 rokov, začal na tejto škole sám vyučovať hru na klavíri. Už počas štúdia sa zaujímal o ľudové piesne. Dospel k presvedčeniu, že mnohé maďarské piesne považované za ľudové, v skutočnosti nie sú súčasťou pôvodného folklóru. Už okolo roku 1905 začal cestovať po krajine. Zbieral a študoval piesne Maďarov aj okolitých národov, na ich zaznamenávanie používal moderný výdobytok – fonograf.

Podľa záznamov navštívil v roku 1904 resp. 1906 Gemer, v rokoch 1907-1910 zbieral piesne v nitrianskej oblasti, kde sa vďaka zmiešanému obyvateľstvu stretávali prvky slovenského a maďarského folklóru. Neskôr pokračoval v oblasti Hontu, mimoriadne ho zaujali valaské piesne na Pohroní a v Podpoľaní.

Dohromady zachytil viac než 3.000 slovenských ľudových piesní. Ich nápevy alebo priame citáty sa objavili vo viacerých Bartókových dielach. V kolekcii Desať ľahkých skladieb pre klavír (1908) možno nájsť aj motív pesničky Kopala studienku, ktorá sa so známym textom Janka Matúšku stala slovenskou hymnou. Celkovo sa Bartókovi podarilo zhromaždiť okolo 15.000 maďarských, rumunských, ukrajinských, slovenských, valašských, ale aj tureckých a arabských piesní.

Po prvej svetovej vojne sa Béla Bartók venoval komponovaniu a súčasne ako vynikajúci klavirista podnikol koncertné cesty po Európe a Spojených štátoch amerických (USA). Na zviditeľnení jeho tvorby sa významne podieľala aj Česká filharmónia pod vedením dirigenta Václava Talicha. V roku 1925 na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu uviedla Tanečnú suitu, ktorú Bartók napísal v roku 1923 na počesť 50. výročia spojenia Budína a Pešti do jedného mesta.

Od roku 1934 pracoval Béla Bartók v maďarskej akadémii vied a venoval sa výskumu maďarskej ľudovej hudby. Po vypuknutí druhej svetovej vojny a nástupe režimu, ktorý reprezentoval Miklós Horthy, ako neskrývaný odporca fašizmu emigroval s manželkou pianistkou Dittou Pásztoryovou do USA. Pôsobil na Kolumbijskej univerzite (Columbia University) v New Yorku, kde mu umožnili venovať sa výskumu archivovanej balkánskej ľudovej hudby. Živil sa vyučovaním a koncertovaním. Pokračujúce vážne ochorenie mu znemožňovalo tieto aktivity, ale nahral niekoľko gramoplatní pre hudobné štúdio. Venoval sa aj vlastnej tvorbe.

Z jeho rozsiahleho diela možno spomenúť jednu z najpôsobivejších skladieb neofolklorizmu, Allegro barbaro pre klavír. Dodnes nestratila na jedinečnosti jeho Cantata profana, Divertimento pre sláčikový orchester, klavírne koncerty, sláčikové kvartetá, či skladba Mikrokozmos, ktorá inšpirovala aj slovenského legendárneho organistu Mariana Vargu a jeho Collegium Musicum. Bartók je autorom baletu-pantomímy Zázračný mandarín, baletu Drevený princ a jedinej opery – Hrad kniežaťa Modrofúza. Jeho posledné dokončené dielo je Sonáta pre sólové husle.

Béla Bartók zomrel na leukémiu 26. septembra 1945 v New Yorku. Od roku 1988 je miestom jeho posledného odpočinku cintorín v Budapešti.